Dezilúzia

13. mája 2016 16:37, Prečítané 2 271x, snezienkazpovazia, Nezaradené

Túto báseň venujem človeku, ktorý ma sklamal a spôsobil mi bolesť. Zachytáva môj pocit tesne pred tým, ako som sa zdôverila svojej mame s tým, čo sa stalo.

Dezilúzia

Bol si pre mňa vzorom,
teraz si mi morom…
Sama seba hľadám
do náručia padám zúfalstvu
a tchorom.

Jarný sneh už neni.
Neviem, čo sa zmení,
keď sa to, čo malo v zemi
zostať ticho v hrobe,
hlasno povie
Niobé.

Debata ( 0 príspevkov )

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Paulína

17.05.2016

Paulína, Paulína, osud ti ma zaklína. Kto je tebe blízky slizký vôkol stromu ovína sa ako had. Iba zostať stáť tak nehybne, jak sa dá. Čakať, kým už odíde späť do vášho domu.

Stalo sa to v minulom školskom roku. Blížilo sa uzatváranie známok, skúšanie, písomky… Poprosila som jedného nášho profesora o doučovanie. Keď sa dnes na veci spätne pozerám, možno som ho až tak nepotrebovala. Nedôverovala som si, nepovažovala som sa za dosť dobrú. A možno som sa chcela predovšetkým rozprávať s človekom, o ktorom som si myslela, že je ľudsky [...]

Domček z karát

13.05.2016

V škole ma vždy mali za bifľošku. Od detstva som čítala veľa kníh, najmä beletrie. Spolu s klamlivým správaním niektorých ľudí to vo mne vytvorilo svet ilúzií. Zdalo sa mi, že istý človek je so mnou na rovnakej vlnovej dĺžke. A že je pre mňa aj pre ostatných nasledovaniahodný vzor. To, s čím som sa stretla v skutočnosti, vo mne vyvoláva hlboký odpor a sklamanie. Asi [...]

Najnovšie správy