V škole ma vždy mali za bifľošku. Od detstva som čítala veľa kníh, najmä beletrie. Spolu s klamlivým správaním niektorých ľudí to vo mne vytvorilo svet ilúzií. Zdalo sa mi, že istý človek je so mnou na rovnakej vlnovej dĺžke. A že je pre mňa aj pre ostatných nasledovaniahodný vzor. To, s čím som sa stretla v skutočnosti, vo mne vyvoláva hlboký odpor a sklamanie. Asi som mala menej čítať. Alebo miesto poézie čítať lacné horory. Možno by som bola na svet lepšie pripravená.
Nasledujúca básnička zachytáva stratu mojich ilúzií po kontakte s realitou.
Domček z karát
Keď videla som
ako z teba tečú slizké sliny,
rozbila sa v márne kúsky
tvoja soška z hliny.
Ako domček z karát
rozsypal sa vo mne svet.