Túto báseň venujem človeku, ktorý ma sklamal a spôsobil mi bolesť. Zachytáva môj pocit tesne pred tým, ako som sa zdôverila svojej mame s tým, čo sa stalo.
Dezilúzia
Bol si pre mňa vzorom,
teraz si mi morom…
Sama seba hľadám
do náručia padám zúfalstvu
a tchorom.
Jarný sneh už neni.
Neviem, čo sa zmení,
keď sa to, čo malo v zemi
zostať ticho v hrobe,
hlasno povie
Niobé.